Parlament schválil novelu zákona, ktorou sa predlžuje moratórium na zverejňovanie predvolebných prieskumov agentúr zo 14 na 50 dní pred dňom konania volieb. A spustil sa alarmizmus „demokratov“, agentúr, médií, opozície, aj kancelárie prezidentky. Vraj ide o neústavný zásah do práva na informácie. S touto pseudo argumentáciou sa tento rok snažili odstrániť aj prednostné postavenie štátneho jazyka. 1)  Prezidentka Zuzana Čaputová však zákon vetovala, a tak sa vracia späť do parlamentu. Pozreli sme sa preto, kde je pravda a aké sú fakty pre a proti.

Východiskové faktory:

  1. prieskumy verejnej mienky majú vplyv na to, ako sa ľudia vo voľbách rozhodujú
  2. neexistuje vonkajšia verejná kontrola, ani kontrola certifikovanej autority, ktorá by overila hodnovernosť výstupov určených pre médiá a následne pre verejnosť
  3. nekalé, zámerné, systémové, subjektívne alebo chybové ovplyvnenie výsledku prieskumov ovplyvňuje aj výsledok volieb
  4. legitímny záujem demokracie eliminovať každú, aj potenciálnu možnosti pre falšovanie volebného výsledku
  5. prieskumné agentúry nedisponujú právom, ale len možnosťou; ústavným právom na informácie disponuje iba občan; predpokladá sa, že táto ochrana sa garantuje pri overených, nestranných a najmä pravdivých informáciách; to názorové spektrum, ktoré sa dožaduje zverejňovania prieskumov podľa doterajšej regulácie (14 dní už nie) súbežne presadzuje regulácie a elimináciu tzv.toxických informácií a cenzúru voči tzv.konšpiračným webom… Ide teda o rozpor integrity postoja
  6. sloboda podnikania (prieskumných agentúr) je v tomto prípade len dočasne regulovaná a musí sa podriadiť vyššiemu spoločenskému záujmu a legitímnemu cieľu – predĺžiť ochrannú dobu (moratórium) z dvoch na päť týždňov pred voľbami; predtým aj potom má súkromný sektor a aj verejnosť opäť právo plnohodnotne využívať slobodu podnikania;
  7. predĺženie moratória zo 14 na 50 dní predstavuje len 3,4% času z celkového slobodného prístupu k zverejňovaniu prieskumov (1460 dní – volebné obdobie), takže ide o zanedbateľné zúženie práva
  8. argument ombudsmanky Mária Patakyovej alebo prezidentky Zuzany Čaputovej, že nové opatrenie ide proti právu verejnosti na informácie či dokonca slobody slova a slobody prejavu neobstojí, pretože na tieto práva zákonodarca aj justičné orgány už teraz uplatňujú výnimky, pripúšťajú reguláciu, obmedzenie, zákazy a dokonca aj trestnoprávny postih (viď bod 5.); žiaľ, z hľadiska súčasnej právnej praxe nejde o právo či slobodu absolútnu, ale relatívnu, podliehajúcu regulácii, tak nijaký nový legislatívny nástroj sa do existujúcej praxe nezavádza
  9. pseudo argumenty na úrovni subjektívneho hodnotiaceho pocitu zatiaľ nepreukázali v čom konkrétne a čím by novým opatrením mohlo dôjsť k porušeniu práva a slobôd občanov
  10. nové podmienky budú pre všetky subjekty rovnaké, zachová sa tak základné demokratické pravidlo rovnosti prístupu a šancí
  11. Záver: Opatrenie predlžujúce moratórium je legitímne. V našom článku preukážeme faktami, že je aj opodstatnené. Čítajte preto pozorne ďalej

Varovné poučenie z volieb 2016

Keby bola realita podľa prieskumov agentúr, tak v NR SR by dnes neboli vôbec strany Kotleba-ĽSNS,  ani Boris Kollár-SME RODINA. Rozdiely boli alarmujúce až zahanbujúce seriózne agentúry, ktoré zrejme podľahli ideologickým alebo ekonomickým tlakom. Naopak, agentúry by do parlamentu podľa svojich výsledkov prepašovali subjekty, ktoré sa reálne do NR SR nedostali: KDH, v jednom prípade dokonca aj SMK. 2)  Zostavovanie vlády by tak malo zjavne iný priebeh aj účastníkov.

Ďalšou výraznou odchýlkou bol počet strán, ktoré mali byť parlamentnými subjektmi. Všetky tri agentúry zhodne vykazovali, že do parlamentu sa dostane len sedem kandidujúcich strán, nakoniec prešlo až osem subjektov. Negatívnym obrazom sú však enormné, rádové  rozdiely. Tie boli napr. v prípade SaS, ktorá si reálne polepšila ako jej agentúry vykazovali. Naopak stranu Smer-SD agentúry zhodne v priemere o 7% preceňovali, než bol volebný výsledok. Agentúry prihadzovali aj stranám Most-Híd, menej SNS, výrazne nad aj novému subjektu #SIEŤ a dokonca aj KDH, ktoré sa do parlamentu vôbec nedostalo.

Faktormi podozrivých výkyvov mohli agentúry s prieskumami výrazne ovplyvniť a dokonca zmeniť volebnú realitu. Až v piatich prípadoch vykazovali výrazne lepšie výsledky, než nakoniec dosiahli, z toho jeden subjekt (KDH) skončil pred bránami parlamentu. Nafukovanie percent môže súvisieť s korupčnými aktivitami PR agentúr, ktoré strany platia za to, aby ich subjekt získal čo najviac percent, primárne sa dostal do parlamentu. V troch prípadoch zas výrazne poškodili, z toho dvom stranám, ktoré napriek vykazovaným nízkym prieskumom prešli voľbami do NR SR, dokonca s výrazným výsledkom.

Na ilustráciu agentúra FOCUS v prieskume od 6.2. do 14.2. 2016 vykazovala strane Borila Kollára Sme rodina len 4,2% (volebný výsledok 6,62%); KDH prisudzovali 7% (volebný výsledok 4,94%); strana #SIEŤ mala mať údajne 14% (volebný výsledok 5,6%); strana Kotleba-ĽSNS mala mať podľa prieskumu tri týždne pred voľbami len 2,1% (!) Nakoniec volebný výsledok bol o 400% lepší – 8,04%.

Negatívne uletené javy už v roku 2012 – raketový štart novej strany

Podobné výkyvy nájdeme aj pred voľbami v roku 2012. Kardiálna je otázka, na čom zarábajú najviac prieskumné agentúry? Či na tom, že zisťujú, či ženy konzervatívne používajú vložky alebo progresívne tampóny – alebo na zisťovaní, či Slováci budú voliť konzervatívne alebo liberálno-progresívne? Odpoveď asi každý pozná. Z podivuhodnej praxe prieskumných agentúr nemôžme totiž vylúčiť podozrenia, že prieskumné agentúry sa stali nástrojom PR agentúr, ktoré môžu za odplatu ovplyvňovať percentuálne výsledky.

Najčastejšie v prospech konkrétneho subjektu. Toto ekonomické zvýhodnenie objavíme takmer vždy pri začínajúcom politickom  subjekte. Už jeho štart musí mať „šťastnú hviezdu“ a pozitívne preferencie. Pripomeňme stranu 99% – občiansky hlas, zaregistrovanú 6.novembra 2011 – 124 dní pred predčasnými voľbami (10.marca 2012). V prieskume preferencií Focus tesne pred voľbami, vo februári 2012 bola strana 99% s podporou 6,9% po SMERe, KDH a OĽaNO dokonca štvrtou najpodporovanejšou stranou na Slovensku! Hneď v januári jej Focus vykázal „štartovacích“ 4,6%. Marcový prieskum vykázal 5,2%, no aprílový, po volebnej realite len 1,4%. Takýto štart a výkyvy sa dajú len ťažko objektívne vysvetliť a už vôbec nie obhájiť!

To sú dôležité fakty v neprospech presadzovania nároku agentúr zverejňovať predvolebné prieskumy tesne pred voľbami a potenciálne ovplyvňovať tak výraznými rozdielmi prípadné voličské správanie občanov Slovenskej republiky. Predĺženie moratória zo 14 na 50 dní pred dňom volieb sa tak ukazuje ako opodstatnené a legitímne opatrenie na zvýšenie ochrany a istoty voličov, že nebudú v citlivom čase  ovplyvnení až zavedení. Ani argumentácia o práve na informácie neobstojí, pretože voličom zostanú bežné formy a zdroje informácií o politických subjektoch kandidujúcich do volieb. Prieskumy tak tvoria nepatrný zlomok informácií, ktorým navyše chýba záruky relevancie. Odchýlky agentúr totiž výrazne prevyšujú toleranciu akceptovateľnej odchýlky. Naša analýza na faktoch ukázala, že rozdiely prieskumov agentúr pred ostatnými voľbami boli alarmujúco skresľujúce, preto podozrenie o možných manipuláciách v prospech alebo v neprospech nejakého kandidujúceho subjektu so zámerom ovplyvniť budúce zloženie parlamentu a vlády majú naďalej vysokú mieru pravdepodobnosti. Opatrenie na predĺženie moratória je operatívnym riešením, ale negatívny úkaz deformujúci demokraciu si vyžiada systémovejšie riešenia. Napríklad také ako navrhuje predseda parlamentu Andrej Danko – buď nad agentúrami ustanoviť dozor a kontrolu metodiky a výsledkov alebo v období pred voľbami prieskumy zveriť jedinej inštitúcii – Štatistickému úradu SR.

Právno-politologický pohľad

V opatrení predlžujúcom moratórium sa premieta ochrana spoločenského záujmu na právnej istote, najmä, ak liberálne kritická časť politického spektra si osvojila slovník vyslovujúci pochybnosti. Toto opatrenie znižuje pochybnosti verejnosti, aj systémovo tým, že znižuje mieru možných manipulácií premietnutých do prieskumov so snahou zvýhodniť alebo naopak znevýhodniť nejaký politický subjekt vo voľbách.

Pozitívom legislatívnej inovácie je, že pôsobenie tejto úpravy môže uľahčiť fungovanie spoločenských vzťahov, založených na dôvere.  Na základe poznatkov praxe je zákonodarca dokonca  povinný chrániť všeobecný záujem spoločnosti. Nejde len o hmotnoprávny aspekt práva na informácie, ale aj jeho verifikačnú a kvalitatívnu zložku, teda o mieru dôveryhodnosti s vylúčením možnej chybovosti.

Verejnú mienku môže výrazne rozkývať náhodný alebo vyvolaný (cielený) spoločenský jav či zverejnená informácia médiami, pričom nemôžme vylúčiť ani možnú koordináciu novinára a jeho redakcie s PR agentúrou, ktorá pracuje v prospech politického subjektu na jeho kampani (aj antikampani proti konkurencii) a s prieskumnou agentúrou, ktorá v citlivom čase zbiera postoje od respondentov. Z formálneho hľadiska môžu byť dodržané objektívne kritériá zberu dát, ale pri načasovanosti nejakej kauzy alebo negatívnej informácie, môže sa tesne pred voľbami rozkývať stabilita voličského rozhodnutia v neprospech tendenčne negatívne zobrazeného subjektu alebo jeho predstaviteľa. Manipulačnou metódou pars pro toto (časť za celok) môže rozkývanie časti respondentov ovplyvniť správanie celej potenciálnej množiny voličského elektorátu daného subjektu. Do hry tak často vstupuje emocionálny faktor. Keďže voľby sú spravidla na štvorročné obdobie, krátky úsek v citlivom období tesne pred voľbami s negatívne vyvolanou a načasovanou informáciou cez niektorú redakciu môže tendenčne znehodnotiť dlhodobú prácu politického subjektu, voličské rozhodnutie a deformovať tak pomery síl. V praxi by tak naopak došlo k obmedzeniu iných ústavných práv a hodnôt demokracie, pretože by došlo k eliminovaniu ústavnej hodnoty názorovej plurality do úzadia v prospech názorovej unifikácie.

Vývoj praxe – preukázateľné výkyvy preferencií – preto oprávňuje zásah normotvorcu aj do základných práv a slobôd, ak ide o kolíziu viacerých práv. Volebné prieskumy podľa samotných prieskumov nemajú ani dominantnú váhu, ani nie sú jediným zdrojom pre rozhodovanie sa voliča pre ten-ktorý subjekt, preto neobstojí námietka kritikov predĺženia moratória.

Predĺženie moratória je normotvorným zavedením zásahového prostriedku, ktorý svojou  spôsobilosťou účinne dosahuje legitímny cieľ, ktorým je ochrana občanov pred prípadnými manipuláciami prieskumov verejnej mienky a tým aj marením demokratickosti volieb.

Sekli sa aj v USA

V Spojených štátoch ovplyvňovanie voličov prebieha cez mantru „kandidát je voliteľný“. S touto subjektívnou metódou operujú najmä Demokrati. Voliči neuvažujú prečo, pre koho, ani z akých dôvodov by mal byť práve XY (v tomto prípade Joe Biden) v roku 2020 voliteľným prezidentom. V USA majú špecialitu, podľa ktorej vedia pomerne dobre predpovedať výsledky prezidentských volieb. Nejde však o politiku, ale o ekonomiku. Keď v treťom štvrťroku tretieho roku prvého funkčného obdobia prezidenta klesne dôvera spotrebiteľa, prezident stratí šancu na opätovnú voľbu. Toto zvláštne pravidlo platí od čias prezidenta Jimmyho Cartera. Ak sa v tom istom období zvýšila dôvera spotrebiteľov, prezident bol znovu zvolený. Nathan Sheets, hlavný ekonóm spoločnosti PGIM Fixed Income to vysvetľuje tak, že základnou myšlienkou je, že spokojní spotrebitelia sú ochotnejší hlasovať za zachovanie súčasného (ekonomického) stavu – takže sa to považuje za dobré pre úradujúceho prezidenta.

Rok pred voľbami (júl 2016) prieskum Quinnipovej univerzity predpovedá Trumpovi prehru so všetkými piatimi potenciálnymi protikandidátmi. Uvidíme o pol roka, ako a či v aj v zdrvujúcom rozsahu v neprospech D.Trumpa sa prieskumy naplnia. Aj v USA žonglujú z preferenciami. Vo volebnom roku 2016 mala totiž podľa nich zvíťaziť H.Clintonová, no nestalo sa tak. Posledné prezidentské voľby v USA sa uskutočnili 8. novembra 2016.  Donald Trump  podľa prieskumov tesne pred nimi mal prehrať s H. Clintonovou pomerom 46:48. Opak bol realitou a faktom.

Aby sa tieto faux pas zakryli, mainstream naklonený Clintonovej a Demokratom začal šíriť floskuly o zásahoch Ruska do volieb. Staručký 95-ročný exprezident Jimmy Carter (Demokratická strana) dokonca vyhlásil, že Trump vyhral voľby len vďaka zasahovaniu Ruska, čo sa doteraz vôbec nepreukázalo. Celkom slušný pokus na odvrátenie blamáže s prieskumami, na ktoré okrem voličov v USA reagujú aj filantropi svojimi darmi. Veľká kopa totiž pýta viac.  S podobným nepodloženým naratívom o ruskej hybridnej hrozbe prichádzajú aj pred slovenskými voľbami atlantické mimovládne organizácie. Ukazuje sa, že zlyháva nielen slovenské, ale aj americké know how. O to viac však vzrastie tlak na mediálnu propagandu. Stačí, aby záujmové médiá robili v čase moratória rozhovory s „expertmi“, ktorí vyjadria len svoj „súkromný názor“, kto prejde a komu neveria. Okrem toho môžeme očakávať aj vyššiu intenzitu zverejňovaných káuz.

Názor experta

Bruno Marion: Vynárajú sa dve otázky. Skutočne nám prieskumy verejnej mienky poskytujú presné informácie o výsledkoch volieb? A sú skutočne odrazom, obrazom verejnej mienky? Odpoveď na obe tieto otázky je záporná.. Marion spochybňuje dokonca aj samotnú metodiku. Prieskumy verejnej mienky už netvrdia, že prieskumy sú nástrojmi na predpovedanie. Podľa Mariona  dôvod je jasný: prieskumy verejnej mienky sú v zásade založené na lineárnych a / alebo časových projekciách ako:

  • Ak sa tak veľa ľudí z prierezu ľudí bude správať týmto spôsobom, bude sa x percent populácie správať rovnako.
  • Ak nám opýtaní v minulosti poskytli určité informácie o celkovej populácii, môžeme pokročiť v rovnakej hypotéze, môžeme dokonca urobiť požadované opravy v súčasných výsledkoch, pričom treba pamätať na minulosť.

Expert na teóriu chaosu prízvukuje, že to všetko už dlhšie nemôže správne fungovať! Svet už nie je lineárny, stal sa chaotickým, stal sa fraktálnym.

Záver

Voľby 29. februára 2020 sa budú konať tak či tak v hektickej atmosfére, ktorá poznačí nestranné rozhodovanie sa voličov. Faktorov na ovplyvnenie volieb má systém viac. Ide len o to, koľko z nich bude v kritickom čase aktívnych. Jedno je z uvedených faktov isté: Voliči by mali brať s veľkou rezervou výsledky predvolebných prieskumov.

autor: Radoslav Hlavoš

© FAKTOGRAF. Upozornenie. Autorské práva vyhradené. Akékoľvek použitie a šírenie častí alebo celku článku alebo infografiky je dovolené len s uvedením zdroja https://faktograf.online/  Zdieľanie na sociálnej sieti Facebook bez obmedzení.

ODKAZY:

  1. návrh poslancov za SaS na zmenu zákona o štátnom jazyku SR
  2. prieskum MVK

Použité zdroje:

https://poll.qu.edu/national/release-detail?ReleaseID=2627

https://www.cnbc.com/2019/10/02/trump-has-now-entered-the-most-critical-period-for-his-reelection-campaign.html

https://www.inquirer.com/news/how-reliable-are-polls-general-election-president-2020-joe-biden-donald-trump-20190726.html

http://www.focus-research.sk/files/142_Preferencie%20politickych%20stran_februar_2012[2].pdfhttps://www.etrend.sk/ekonomika/dankovi-sa-nepacia-predvolebne-prieskumy-chce-dlhsi-zakaz-zverejnovania.html